 
|
|
1+1=? Grafický dizajn a kolaborácia Katarína Balážiková (SK) 1+1 Text diplomovej práce k stiahnutiu vo formáte PDF: http://www.multiplace.sk/2007/userdata/katkabalazikova.1+1.pdf (1 MB)  Multiplace - festival-dielo Mária Rišková (SK) Festival prezentuje od roku 2002 spojenie viacerých organizátorov, ktorí sa zaoberajú najnovším vývojom v oblastiach stretu kultúry a technológií, technológií a spoločnosti, spoločnosti a vedy. Jeho základným rysom je neustála premena, akási tekutosť — pričom celkový charakter festivalu vždy závisí od spoločnej práce množstva organizátorov a hlavne od ich miery zapojenia sa do tvorby programu a produkcie festivalových aktivít. Projekty jednotlivých organizátorov, ktoré Multiplace tvoria nie sú diktované, ani regulované, sú definované len prchavými mantinelmi. Ak sa organizátor zapojí do festivalu, dostáva od ostatných dôveru, že vloží svoje vedomosti a energiu do spoločného diela, vytvoreného z úlomkov reality, desiatok mejlov a telefonátov, zážitkov a pocitov, nadšenia z tvorby a prirodzenej radosti z komunikácie a stretnutí. Festival má už dlho charakter samo-organizácie — tí, ktorí sa chceli zapojiť a vložiť do projektu, sa museli nájsť a skoordinovať sa navzájom. Je to vcelku zábavná forma organizácie, navyše jedna z najprirodzenejších, je však veľmi náročná na toleranciu a flexibilitu a výsledky nemusia vždy spĺňať predstavy zúčastnených. Debaty posledných dvoch ročníkov o vývoji festivalu od počiatočnej fázy projektu, ako aj obavy zo skĺznutia do stereotypu priniesli potrebu organizačnej reformy. Diskusie napokon priniesli aj ďalšie potreby a možnosti, ktoré doterajšie fungovanie nemohlo obsiahnuť. Distribuovaný (necentrálny) spôsob organizácie je síce stále aktuálny, dokonca sa ukázal byť výrazným plusom, ale potrebuje doladiť, aby začal fungovať v súčasných podmienkach. Zámermi reformy je tematizovať to, čím sa festival zaoberá od svojho začiatku — sieť ako druh spolupráce, ako aj zefektívnenie práce koordinátorského tímu a zintenzívnenie kontaktu medzi organizátormi. Dá sa povedať, že ide o pokus upgradnúť Multiplace na ďalší level. Môže sa stať novým typom „inštitúcie”, ktorý tak svedčí súčasnosti: inštitúcie, ktorá má viacero aktívnych centier, spája ľudí na základe ich spoločného záujmu a nadšenia a zároveň je odborným garantom poskytovaných informácií. Čo je MULTIPLACE? Pod názvom Multiplace funguje viacero aktivít: 1. festival Multiplace Každoročný medzinárodný festival tvorený viacerými spoluorganizátormi sa koná v apríli/máji na rôznych miestach. Je príležitosťou pre koncentrované stretnutie a prezentáciu a poskytuje možnosť najvýraznejšej publicity. 2. Multiplace network — sieť Multiplace network nie je úplnou novinkou — v podstate funguje od vzniku festivalu na prirodzenom základe kontaktov a komunikácie medzi organizátormi festivalových aktivít. Postupne bolo čoraz zrejmejšie, že okrem samotného festivalu je potrebná celoročná spolupráca, aby ciele, ktoré organizátori majú, nezostávali otvorené počas obdobia medzi festivalmi. Jednotliví organizátori pracujú samostatne na rôznych projektoch súvisiacich s ich celkovou orientáciou. Fungovanie v sieti však obohacuje aktivity o vzájomnú prepojenosť, ktorú možno okrem praktických výhod (spoločná propagácia, programová výmena, koordinácia logistiky a pod.) využiť aj tvorivo pri vzniku nových umeleckých projektov. Multiplace je platformou pre tvorivé experimentovanie s potenciálom sietí, skúmanie ich spôsobov fungovania. Sieť sa stáva nielen štruktúrou, ale aj samotnou tematickou náplňou Multiplace a musí si sama vytvoriť podmienky svojho fungovania a zvoliť svoje ciele na základe záujmov jej jednotlivých bodov. 3. združenie Multiplace Združenie je jedným z výkonných nástrojov pre koordináciu festivalu a networku a jej legálnym zástupcom. Krok do siete Momentálne stojí skupina koordinátorov, ktorá sa rozhodla rozbehnúť načrtnuté reformy, pred úlohou definovať jasne ich princípy a ponúknuť ich do diskusie. Prvé kroky už boli urobené pri koordinovaní aktuálneho šiesteho ročníka festivalu. Začala sa formovať štruktúra nového spôsobu organizácie — zatiaľ opatrne, aby sa sloboda dosiahnutá neregulovanou koordináciou počas predchádzajúcich rokov neprepadla do karikatúry korporátneho systému založeného na funkciách, kontrole a finančnej motivácii. Vznikajú dokumenty, ktoré môžu pri reforme organizácie pomôcť a ktoré môžu záujemcovia komentovať — dokument Koncept Multiplace približuje princípy a ciele, ktoré môžu ľudí a inštitúcie networku spájať a dokument Multiplace (manuál) zhŕňa praktické aspekty kolaboratívnej práce na tomto projekte. Linky na aktuálne verzie týchto dokumentov nájdete počas roka na www.multiplace.sk, prosíme vás o vaše komentáre. Skok do siete a program Multiplace 6 Na programe aktuálneho ročníka sa znovu stretlo množstvo organizátorov — nemá význam uvádzať štatistiky, lebo ich počet sa počas festivalu mení, do akcií sa vždy pripájajú ďalší. Každá z aktivít má v programe svoj význam — niektoré organizujú celé skupiny spoluorganizátorov, iné sú intímnejšie. Viac aktivít ako po minulé roky prebieha na internete — hry, streamy, kolaboratívna tvorba… Nezabudnite sledovať www.multiplace.sk, kde nájdete aktuálne linky na to, čo sa práve deje. Pri skladaní programu sme nebazírovali na „novomediálnosti” všetkých aktivít, ale dali sme organizátorom priestor vytvoriť svoj príspevok k sieťovej kultúre. Na dosiahnutie intenzívnejších prepojení, ktoré chce sieťový festival vytvárať, sme vymysleli program Skok do siete. „Skok” sa skladá z výziev — „calls” jednotlivých organizátorov (a ak bude záujem aj verejnosti) na zapojenie sa do ich aktivít a do programu. Napríklad, niekto má priestor a ponúka ho umelcom na usporiadanie svojich aktivít, niekto má nápad na akciu a hľadá priestor; iný hľadá ľudí na zapojenie sa do hry na nete; alebo účastníkov workshopu atď. Niektoré výzvy môžu byť veľmi praktické, pretože každý projekt sa skladá z detailov, na ktorých môže aj zlyhať (napríklad, prineste nám staré kompy, my ich kreatívne zrecyklujeme; potrebujeme pomoc v infocentre festivalu, hľadáme hovoriaceho papagája v rodine s rýchlym pripojením na net atď. atď.) Tieto CALLS by mali zapájať ostatných organizátorov a verejnosť do programu počas Multiplace, aby sme maximálne otvorili možnosti participácie a využili existenciu tejto inšpiratívnej siete. Mária Rišková programová koordinátorka Multiplace 6 zakladajúca členka združenia Multiplace O kultúre sietí Dušan Barok (SK/CZ/DE) Bill Cooke a Uma Kothari v úvode knihy Participation: The New Tyranny? (2001) identifikujú tri typy tyranie participácie: pretrvávajúcu dominanciu medzinárodných agentúr a ich donorov v rozhodovaní, skrývanú za rétoriku a praktiky participácie, ďalej dôraz na participatívnosť postupov, ktorým zahmlievajú ich obmedzenia utvrdzujúce miestne mocenské rozdiely, a nakoniec dominanciu participatívnej metódy, ktorá zamedzuje diskusii o iných metódach vývoja. K spartakiáde online kreativity Participácia, sociálne sieťovanie a otvorenosť zažívajú boom. Trh zaplavujú free a open rozhrania ponúkajúce užívateľovi extatický zážitok sociálneho sieťovania. Online služby sú natoľko inteligentné, že z kľúčových slov obľúbeností svojich užívateľov dokážu extrahovať ich esenciu bytia, resp. osobnú politiku pozornosti a prispôsobiť svoje služby až k dusivému úžitku jednotlivca. Sociálny kapitál sa dnes zarába headhuntingom nových „priateľov” na MySpace, účasťou na udalostiach v Second Life, ktoré budú zajtra hore v diggoch, či odporúčaním kapely pre svojich známych, ktorá vystúpi do Last.fm Top 10 o týždeň (odporúča sa rotáciou v domácom jukeboxe). Jason Calcanis z Weblogs Inc poskytovateľom služieb navrhuje identi? kovať top 5% užívateľov s takýmto kapitálom a kúpiť si ich čas. Offline svet je pre mnohých out. Vyhypeované web 2.0 portály pristávajú v portfóliách mediálnych korporácií za miliardy dolárov. V online svete je dnes participácia na web 2.0 dobrodružstve imperatívom. Už to nie sú len bieli muži na Západe: Ségolene Royal vedie v Second Life volebnú kampaň, na americkej strane ju má najlepšie zvládnutú černošský kandidát Barack Obama, a v SL zároveň aktivisti vytvárajú protestné diela o každodennom živote v Iraku. Sociálny web je pre všetkých — akademikov, podnikateľov, aktivistov, sex turistov, umelcov, či tzv. menšiny. Okrem 3D života v SL vedieme „ploché„ životy na MySpace, Last.fm, YouTube, či Flickri. Tézy Cooka a Kothari sú dnes aktuálne pre agentúry ako Linden Research Inc, News Corp, Google Inc, Yahoo Inc. Užívateľovi-tvorcovi ich portály osekávajú participáciu na komunikáciu s ostatnými užívateľmi a upload/download obsahu, vyraďujú ho z rozhodovania o ďalšom smerovaní siete. Štatistiky ostatných užívateľov, distribučné práva na obsah a vlastnícke pomery služby samotnej ostávajú strategickým ? remným tajomstvom. Revolúcia sociálneho webu ignoruje demokratickú konfiguráciu P2P sietí a pavučiny, a koncentruje mocenské nástroje poskytovateľom služby. K franchisingu offline kreativity Sieťová kultúra ale neznamená presťahovanie sa na internet, podobne ako mediálna kultúra neznamenala presťahovanie sa do TV štúdia či kina. Sieťová revolúcia prebieha aj of? ine. Share začal ako spontánny hudobný jam v newyorskom bare, keď sa pár miestnych softvérových hudobníkov rozhodlo využiť voľnú aparatúru pred večernými akciami. Idea v podstate spočívala v presune mixpultu z rohu miestnosti do stredu a rozťahaní káblov so zásuvkami po miestnosti, takže sa mohol zapojiť a odpojiť kto kedy chcel. Po štyroch rokoch je zo Share pravidelný event raz za týždeň v NYC, niekedy sa ukážu traja, inokedy 15 hráčov. Dvakrát sa objavil na Transmediale a v marci tohto roku bol privezený ako týždenný workshop do Budapesti v rámci expanzie formátu do strednej a východnej Európy. Tá zodpovedá kvázi franchisingovému modelu distribúcie formátu s jednotnou propagáciou (spoločný web pre Share „pobočky„) a organizovaním jednotlivých eventov „zdola„ miestnymi hudobníkmi. Rozdiel je v anti-kurátorstve — obsah je vždy ponechaný situácii, neexistujú konceptuálne mantinely. Podobne funguje Le Placard, platforma pre slúchadlové koncerty. Vyšla z parížskeho bytu — tu si miestni zvukoví umelci a hudobníci vyhradili sloty pre svoje vystúpenia a slúchadlá boli východiskom z rušenia nočného kľudu, navyše mohol hrať v každej izbe niekto iný. Le Placard si zažila dvakrát aj Bratislava. Nejde len o zvuk, glokálne workshopové formáty akcií ako nástrojov umeleckej produkcie a sociálneho sieťovania existuje viac. Z Columbia University vyšiel do 60 miest event s mottom „people doing strange things with electricity„. V prípade Dorkbotu ide o kreatívne stretávky technologických nadšencov. Spoločnou pre takéto sieťové eventy je hobby nátura udalosti (vrátane pozitívneho a konštruktívneho nastavenia mysle), forma a prezentácia sú organizované globálne, komunita a obsah ostávajú lokálne. Technologický setup je spravidla digitálny, čo určuje aj vlastnosti výstupu, no je otvorený aj analógovým nástrojom, ktoré vnášajú exotické prvky. Malá domov Čím prechádza kultúra u nás? Potrebujeme trh, kritiku, osobnosti, investície, lepšie školstvo, mobilitu, ľudí zvonku, kvalitu. Určite áno. Ani sme sa nenazdali a vlna vzostupu životnej úrovne sa odrazu týka aj sféry kultúrnej produkcie. Dichotómia roztrúseného a protestujúceho undergroundu na jednej strane a ideologickej kultúry na druhej je preč a odrazu tu máme celé spektrum postojov umelcov a kultúrnych producentov k zrážkam globálnej, tradičnej a miestnej tvorby. Populistické umenie niekedy pôsobí ako socialistický realizmus po opici, korporátne umenie hľadá konzumentov humoru, hľadajúci sa umelci sa marketujú avantgardnými gestami. Spoločenské problémy akoby boli rezervované pre spektákel v masmédiách, osobný svet pre rodinné TV shows, experimentovanie s novými technologickými formami pre IT ? rmy. Protest a kritika, ktoré držali pokope alternatívu a underground, sú preč, intelektuálna masa sa zabáva a oslavuje. Veľké sny sú splnené, na malé nie je čas: Západ je ok, Východ je ďaleko. Kde sú výzvy? Už teraz stojíme zoči-voči „čakateľským„ kultúram a schopnosť otvoriť výmenu bez ziskov, bez toho aby sme exportovali svoje hodnoty, pamäť či skúsenosti, nepríde darom. Kde ale hľadať umelecké praktiky, na ktoré by mohlo nadväzovať dnešné kolaboratívne umenie, aby nezačínalo odznovu? Existujú kolektívy, ktoré nevznikli preto, aby sa jedni mohli skryť za druhých, a z ktorých sú zreteľne počuť jednotlivé hlasy a ktoré nepotrebujú byť napodobňované? Aj-aj, ani-ani Nie sú siete na dnešnú dobu príliš "makro"? Nie je kolektív s hojným počtom účastníkov a niekoľkoročnou tradíciou podozrivý? Zaujímavejším ale môže byť pohľad na fluktuáciu jej participantov, diverzitu výstupov alebo neuchopiteľnosť skupiny ako takej. Sieť a otvorenosť môžu byť rovnakými imperatívmi ako demokracia alebo sloboda. Ako kontraproduktívne sa môže ukázať podujatie sa na expanziu, resp. „budovanie„ siete (z akýchkoľvek dôvodov), či export siete do nových oblastí. Úskalím zefektívňovania širokej participácie tiež môže byť nástup na proces jej formalizácie — zavádzanie členstva, príspevkov, pravidelnosti, reprezentantov, a vôbec definovania sa voči svojmu okoliu. Následky sú častokrát veľmi podobné: prechod z realizácie osobných pohnútok na plánovanie aktivít organizácie; devalvácia mena na značku; preorientovanie sa z tvorby nových cieľov na udržateľnosť organizácie. Momentálne je na takúto formalizáciu nastavený právny systém na Slovensku, v Čechách, i inde. Mnohé zoskupenia sú kvôli získaniu finančnej podpory v schizofrenickej situácii — medzi existenciou „papierovej„ formálnej hierarchie pre potreby štátneho aparátu a neformálnou aktivitou mimo dosahu jeho kontroly. Nie je jednoduché povedať, či je to konštruktívny dualizmus. Pokusy o jeho premostenie do akéhosi vzájomného kompromisu sú ale reálne a majú často za následok rozpad takto vymodelovanej štruktúry na rozchádzajúce sa záujmy, vytratenie sa spoločných východísk, a tým rozídenie sa do nových zoskupení. Zo stredov sietí Ťarcha siete možno vždy bude stáť na niekoľkých komunikatívnejších jednotlivcoch, ktorí vidia dlhodobé ciele a budú pre ostatných centrami iniciatívy. Sieť je tiež viera, že to môže byť inak. Čo také nám sprostredkúva sieťové usporiadanie vzťahov? Sieť môžeme úradnícky mapovať, politicky v nej identifikovať záujmy, marketingovo ňou distribuovať, teoreticky ňou prechádzať naprieč disciplínami, historicky ju nachádzať v minulosti, a spoločne zmnožovať jej hodnotu, aby ju nakoniec niekto kúpil. Sieť mala kedysi stred, ústrednú postavu. Koho ale baví zadávať úlohy ostatným, keď si môže predsavzať vlastné úlohy, prípadne spoločne s niekým, keďže má čas, pretože nezadáva úlohy ostatným? To neznamená odklon od dlhodobých cieľov. Porovnajte ale dlhodobú víziu prežitia značky (nech reprezentuje čokoľvek) s trvácnosťou danou individuálnymi cieľmi. Stredom, prostredníkom je dnes algoritmus. Pre sieťovú komunikáciu používame softvér u mobilného operátora, mailing listy, e-mailové servery, webové aplikácie. K sieťovým umeleckým artefaktom Sieť priniesla umelcom a kultúrnym producentom nové, slobodné nástroje. Dnešný priestor pre sieťové umenie sa líši od priestoru pred desiatimi rokmi. Umelec nemusí iba vytvárať nové prepojenia, pretvárať existujúce artefakty. Nemusí sa ani uspokojiť s úlohou obhajcu alebo štatistu spoločenských tabu, normality či trendov. Nemusí ani reprezentovať iných ľudí. Obaly, reklama, nízka cena, mediálna sila značky, či všadeprítomnosť už akoby nestačili zakrývať pôvod kultúrneho artefaktu. Proces jeho tvorby je zreteľnejší, spoločnosť je náročnejšia a zaujíma sa o pozadie produktov, ktoré konzumuje. Ich príbehy sú čitateľnejšie. Nebaví nás už len show, povrch, závery. V konečnom výstupe chceme čítať rozhodnutia prijaté počas cesty artefaktu. Umelci a kultúrni producenti preto majú dôvod otvárať proces tvorby, spriehľadňovať, divák si môže užiť dekódovanie výsledného artefaktu, môže sa ešte predtým zapojiť do jeho formovania. Publikum má bližšie k forme kolektívu. Kolaboratívna tvorba nepotrebuje mechanizmy na pritiahnutie diváka, šoky, kvalitu. Čomu pomôže, ak kritik zadrží dych a ukáže na nedostatky až keď je po všetkom? Kritika má svoje miesto aj vo fáze konceptualizácie projektu. Ako divák poznám pocit, že i keď prídem na predstavenie načas, akoby som predsa len niečo zmeškal. Aktívnejší zážitok? 1.Apríl 2007 (1.časť) Ďakujem Magde Kobzovej, Slávovi Krekovičovi, Palovi Fabušovi, Oliverovi Rehákovi, Viere Levitt a ďalším za komentáre (aj) na mailing liste mtp-teoria, http://okno.all2all.org/pipermail/mtp-teoria/2007-April/ Research: Sieťová kultúra, http://kyberia.sk/net-cultures Report zo Share, Budapešť, http://okno.all2all.org/pipermail/mtp-teoria/2007-March/000065.html, 22.3.2007 Text vs. obraz Text bez vizuálu, vizuál bez textu? Martin Mistrík (SK) Obraz vs. text Text diplomovej práce k stiahnutiu vo formáte PDF: http://www.multiplace.sk/2007/userdata/martinmistrik.text-vs-obraz.pdf (3 MB) |